Kúpeľ

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 26.11.2019 o 16:33 | Karma článku: 3,50 | Prečítané:  608x

Ženám trčali z vody iba hlavy.Tváre počmárané krížom-krážom vráskami.Jedna z nich patrí mne. Vyzeráme ako tie staré korytnačky,tie čo v zimnej záhrade kúpeľov v bazéniku nehybne vegetujú, napadlo ma.

Občas niektorá zo žien pohne nohou ako plutvou. Sedíme, slovka nepreriekneme, relaxujeme. Aj ticho lieči, nielen voda. Aj by som sa chcela vypnúť, ale rušia ma vlastné myšlienky. Niektoré ženy sa tvária zbožne odovzdane, majú prižmúrené oči a sú vážne, niektoré bojujú s driemotami, niektoré akoby na niečo čakali. Nik a nič nás neruší, iba nádherne sfarbené stromy zaliate zlatým slnkom nakúkajú z poza sklenenej steny.

Drobné bublinky ma obaľujú do striebrista, som ako ryba, chvíľku počúvam monotónny zvuk vody , potom niečo zabuble, grgne, akoby niekto nalieval šampanské a s chuťou ho vypil. Šikmý lúč slnka zaiskril v náušničke ženy. Ticho. Vlhký vzduch. Pekné.

Jedna elegantná pani si zúfalo snaží zachrániť frizúru. Asi je tu nová, zrejme aj frizúra. My ostatné staré korytnačky už na to kašleme a vôbec nechodíme „na vlasy“. Jedine, ak by sme išli večer tancovať. V kúpeli si ich stiahneme do gumičky a potom vyzerajú ako zvädnutá petržlenová vňať. Niektoré majú krátku pánsku fazónku, prípadne malý veselý karfiólik na hlave vo farbe od blond až po hrdý tizián.

Dekórum zachováva žena so šedivou krásnou korunou vlasov, vyzerá ako anglická kráľovná. Nesnaží sa, jednoducho je vznešená aj holá. A keď sa vynárala z vody, čakala som, že cez predlaktie bude mať zavesenú kabelku. Ale nie, táto žena mala ruky ako vaľčeky a živo som si predstavila koľko navaľkala cesta počas svojho života. Kráčala hrdo a pokojne v svojej nahote rokov. Jednoduchá vznešenosť. Je pravda, že som skoro zhíkla, keď som ju uvidela vychádzať z odpočivárne v dlhom župane farby parížskej modrej a s barlou, lebo vyzerala úžasne kráľovsky.

Ženy sa vynárali z bublinkového, príjemne teplého kúpeľa, ako bohyne. Všetky sa mi zdali krásne. Niesli ťarchu svojich rokov v spadnutých prsiach hrdo a prirodzene. Tie ženy poznali svoju hodnotu. Nepotrebovali sa už na nič hrať, nič zakrývať, ani jazvy po operáciách, ani vrásky života. Zadky mali ako kobylky. Neboli to mladé kobylky, ani mladé sliepočky, čo ešte nepriviedli na svet žriebätká, či kuriatka. Boli to nositeľky života, držiteľky rodiny, neznáme známe.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Autorská strana Michaely Terenzani

Premiér mohol spomenúť radšej USA ako Mongolsko, hovorí Billy Altansukh

Sedemsto mŕtvych na Slovensku by v Mongolsku považovali za katastrofu.

Kremeľ bojuje o Arktídu. Postaví mestá, letiská aj ropovody

Megaprojekt môže ohroziť klimatické ciele.


Už ste čítali?