Pohľadnica

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 20.12.2019 o 17:49 | Karma článku: 2,32 | Prečítané:  339x

Klapp! Známy zvuk, tak si klapne naša poštová schránka, keď prehltne list, či pohľadnicu. Utrela som si ruky od cesta, len tak halabala a otvorila okno na kuchyni.

 Na kľučke ostalo prilepené trochu  medovníkového cesta, potom to utriem, pomyslela som si.

Dobrý deň, zakričala som pani poštárke. Nemáte  poštové známky na  pohľadnice?Mám, mám, ak chcete, hneď ich  nalepte, vezmem vám ich na poštu. Nestojte na chodbe, poďte sa zohriať, dáme si čaj, vonku je nepríjemne sychravo.

    Tu hore na kopci nemáme ani len obchod, ba ani krčmu, nieto poštovú schránku, ospravedlňujúco som mrmlala. Ja neviem, či je okrem pošty  ešte niekde schránka dolu v meste.  Ľudia málo píšu listy a pohľadnice tiež málokto. Ešte tak okolo Vianoc, ale ináč len úradné záležitosti a zopár starším ľuďom dôchodky, povedala som.  

  Moja neter mi často posiela pohľadnice zo svojich ciest , dá si záležať na výbere, trepe sa na poštu v cudzom svete, ale keď pohľadnica po troch týždňoch príde, tak jej okamžite pošlem  meil, že úžasné! Ja sa teším a ona sa tiež teší, že sa teším.

Poštárka chlipkala čaj, trápilo ju či nenanosila z vonka blato na topánkach. Pohľadníc bolo dvanásť, každá bola iná, lebo aj tí komu som ich posielala boli rôzni. Oblizla som známku, známa chuť, prilepila, tresla päsťou, aby sa neodlepila. Spomenula som si na mamu.  Všimla som si, že známky sú  drahšie ako predtým a že je na nich prezidentka.

Pohľad – hľa – hľadieť- hladiť – pohľadnica:) Pekné Vianoce, všetkým

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?