reklama

Vtedy, keď neboli mobily

Vtedy, keď som bola mladá, v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, mať doma telefón bola veľká vymoženosť a keby ste sa aj potrhali, tak ho hocikomu nepridelili.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (12)

Pevná linka, tak sme to volali. Bol na ňu poradovník, tak ako v tých časoch na všetko. A určite aj nejaká schvaľovacia komisia.

Veru, niekedy neboli mobily, ako sme to len mohli žiť, ani internet nebol. O múdrych telefónoch sme ani nechyrovali, ale telefóny už boli vymyslené a drôty naťahané.

My sme mohli mať telefón, lebo otec pracoval vo veľkej chemickej fabrike a mal na starosti klimatizáciu a keď sa tam niečo domrvilo, tak musel pre neho prísť starý rozheganý gazík. Šofér zatrúbil pod oknom,hocikedy aj o polnoci. Otec zakričal idéém a pobudil celý dom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je pravda, že deti v dome vedeli, aký je môj otec dôležitý a ja som bola na neho hrdá. Otec často dohováral mame: „Milka, veď telefón je dobrá vec, nemusel by som budiť celý dom“. Ale mama nie a nie. Pre ňu bol telefón poslom zlých správ, rovnako ako telegram.

Jasné, že ja som chcela telefón, aby mi kamarátky mohli telefonovať, aj keď väčšina tiež nemala odkiaľ, iba ak z telefónnej búdky. A vlastne ani ja som nemala komu telefonovať. Mať doma telefón, to by som ale spoločensky podrástla, myslela som si.

Kto nemal doma telefón mohol telefonovať z telefónnej búdky, alebo z pošty. Občas sa pred búdkou ťahal malý nervózny had ľudí. V búdke bol potrhaný telefónny zoznam, čudný pach, niekedy mala rozbité sklo. Vtedy, v tých časoch si každý „šetril“ 25 halierniky na telefón. Keď sa minca vhodila, urobila cink a mohli sme telefonovať. Kto dlho hovoril musel neustále prihadzovať mince. Občas bolo vo Večerníku, že vandali vykradli telefónnu búdku a všetci sme sa pohoršovali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kto telefonoval na pošte musel si hovor objednať. Mesto, alebo medzimesto. Najbližšia pošta od nás bola na Centrálnom, kdesi tam, kde bola potom lekáreň a teraz neviem čo tam je.

Mama môjho frajera mala starosť o svojho syna,či robí skúšky v škole, lebo sa už polroka neozval, neukázal doma, tak som dostala z pošty do schránky „výzvu“ na medzimestský hovor. Presne na deň a hodinu som sa dostavila. Sadla som si na drevenú lavicu, pozorovala ľudí a čakala.

Za prepážkou ťukal telegram všelijaké ľudské osudy. Za polhodinu čakania som sa dozvedela, že sa narodil chlapček, jeho miery a váhu, od rozveseleného novopečeného otecka oznamujúceho radostnú udalosť nielen starým rodičom, ale priam celému svetu. Nálada sa nám zlepšila, lebo telegram predtým o dátume pohrebu nás znepokojil akoby sme ho sami dostali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Chcete ozdobný telegram na tú gratuláciu k svadbe, opýtala sa pani za okienkom. Tu si vyberte a podstrčila vzory pod privreté okienko. Pravdaže ozdobný povedala slečna a zodpovedne vyberala. Aj ja by som to tak. Iste sa jej vydáva kamarátka z ďaleka, lebo keby bola z rodiny, hádam by ju pozvali na svadbu. Trošku som sa natiahla, aby som lepšie videla. Slečna zdvihla obrázok s dvoma holúbkami držiacimi dva prstienky. Prikývla som hlavou. Usmiala sa a okienku povedala, tento!

Ozvalo sa Piešťany do trojky! Vstala som a všetci sa pozerali, kto to ide telefonovať s Piešťanmi. Ak niekto volal Prahu to bolo niečo. A keď niekto volal do cudziny, tak to bola udalosť a pani zahlásila mimoriadne dôležito, Viedeň do jedničky!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za zmienku stoji ako sa telefonovalo v úradoch, či fabrikách. Len hrozne dôležití šéfovia mali priamu linku. V rámci fabriky sa dalo telefonovať, kto chcel mesto nebodaj medzimesto, musel si napísať žiadanku, dať podpísať šéfovi, hodiť do takej schránky a čakať kým ho pani spojovateľka prepojí.Všetci sa s ňou snažili vychádzať zadobre, lebo vedela o všetkom, čo sa kde prihodilo a keby sa prekecla amen-tma.

Veru, niekedy neboli mobily, ani internet nebol. O múdrych telefónoch sme ani nechyrovali. Sú to dobré vynálezy, veľa sme získali, ale niečo sa stratilo. Prekvapuje ma, že napriek tomu, že všetko ide rýchlo rýchlo, času aj tak nemáme viac, dokonca, akoby sme ho mali menej, ktovie kde sa motá:)

Helena Smihulova Laucikova

Helena Smihulova Laucikova

Bloger 
  • Počet článkov:  485
  •  | 
  • Páči sa:  293x

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu