Vtedy, keď neboli mobily

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 26.3.2020 o 16:50 | (upravené 26.3.2020 o 16:57) Karma článku: 8,92 | Prečítané:  857x

Vtedy, keď som bola mladá, v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, mať doma telefón bola veľká vymoženosť a keby ste sa aj potrhali, tak ho hocikomu nepridelili.  

Pevná linka, tak sme to volali. Bol na ňu poradovník, tak ako v tých časoch na všetko. A určite aj nejaká schvaľovacia komisia.

Veru, niekedy neboli mobily, ako sme to len mohli žiť, ani internet nebol. O múdrych telefónoch sme ani nechyrovali, ale telefóny už boli vymyslené a drôty naťahané.

My sme mohli mať telefón, lebo otec pracoval vo veľkej chemickej fabrike a mal na starosti klimatizáciu a keď sa tam niečo domrvilo, tak musel pre neho prísť starý rozheganý gazík. Šofér zatrúbil pod oknom,hocikedy aj o polnoci. Otec zakričal idéém a pobudil celý dom.

Je pravda, že deti v dome vedeli, aký je môj otec dôležitý a ja som bola na neho hrdá. Otec často dohováral mame: „Milka, veď telefón je dobrá vec, nemusel by som budiť celý dom“. Ale mama nie a nie. Pre ňu bol telefón poslom zlých správ, rovnako ako telegram.

Jasné, že ja som chcela telefón, aby mi kamarátky mohli telefonovať, aj keď väčšina tiež nemala odkiaľ, iba ak z telefónnej búdky. A vlastne ani ja som nemala komu telefonovať. Mať doma telefón, to by som ale spoločensky podrástla, myslela som si.

Kto nemal doma telefón mohol telefonovať z telefónnej búdky, alebo z pošty. Občas sa pred búdkou ťahal malý nervózny had ľudí. V búdke bol potrhaný telefónny zoznam, čudný pach, niekedy mala rozbité sklo. Vtedy, v tých časoch si každý „šetril“ 25 halierniky na telefón. Keď sa minca vhodila, urobila cink a mohli sme telefonovať. Kto dlho hovoril musel neustále prihadzovať mince. Občas bolo vo Večerníku, že vandali vykradli telefónnu búdku a všetci sme sa pohoršovali.

Kto telefonoval na pošte musel si hovor objednať. Mesto, alebo medzimesto. Najbližšia pošta od nás bola na Centrálnom, kdesi tam, kde bola potom lekáreň a teraz neviem čo tam je.

Mama môjho frajera mala starosť o svojho syna,či robí skúšky v škole, lebo sa už polroka neozval, neukázal doma, tak som dostala z pošty do schránky „výzvu“ na medzimestský hovor. Presne na deň a hodinu som sa dostavila. Sadla som si na drevenú lavicu, pozorovala ľudí a čakala.

Za prepážkou ťukal telegram všelijaké ľudské osudy. Za polhodinu čakania som sa dozvedela, že sa narodil chlapček, jeho miery a váhu, od rozveseleného novopečeného otecka oznamujúceho radostnú udalosť nielen starým rodičom, ale priam celému svetu. Nálada sa nám zlepšila, lebo telegram predtým o dátume pohrebu nás znepokojil akoby sme ho sami dostali.

Chcete ozdobný telegram na tú gratuláciu k svadbe, opýtala sa pani za okienkom. Tu si vyberte a podstrčila vzory pod privreté okienko. Pravdaže ozdobný povedala slečna a zodpovedne vyberala. Aj ja by som to tak. Iste sa jej vydáva kamarátka z ďaleka, lebo keby bola z rodiny, hádam by ju pozvali na svadbu. Trošku som sa natiahla, aby som lepšie videla. Slečna zdvihla obrázok s dvoma holúbkami držiacimi dva prstienky. Prikývla som hlavou. Usmiala sa a okienku povedala, tento!

Ozvalo sa Piešťany do trojky! Vstala som a všetci sa pozerali, kto to ide telefonovať s Piešťanmi. Ak niekto volal Prahu to bolo niečo. A keď niekto volal do cudziny, tak to bola udalosť a pani zahlásila  mimoriadne dôležito, Viedeň do jedničky!

Za zmienku stoji ako sa telefonovalo v úradoch, či fabrikách. Len hrozne dôležití šéfovia mali priamu linku. V rámci fabriky sa dalo telefonovať, kto chcel mesto nebodaj medzimesto, musel si napísať žiadanku, dať podpísať šéfovi, hodiť do takej schránky a čakať kým ho pani spojovateľka prepojí.Všetci sa s ňou snažili vychádzať zadobre, lebo vedela o všetkom, čo sa kde prihodilo a keby sa prekecla amen-tma.

Veru, niekedy neboli mobily, ani internet nebol. O múdrych telefónoch sme ani nechyrovali. Sú to dobré vynálezy, veľa sme získali, ale niečo sa stratilo. Prekvapuje ma, že napriek tomu, že všetko ide rýchlo rýchlo, času aj tak nemáme viac, dokonca, akoby sme ho mali menej, ktovie kde sa motá:)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Opáskovaní a strážení. Matovič uzavrel na Spiši päť osád

V osadách je málo nakazených na to, aby ich zavreli.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Nákaza už buble!

Matovič si požičal Rómov ako politickú pomôcku.

Čo upiecť na Veľkú noc? Vyberte si z desiatich tradičných receptov

Na sviatočný stôl patria aj sladké koláče.


Už ste čítali?