Na všedný deň a na nedeľu

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 20.4.2020 o 14:57 | Karma článku: 9,75 | Prečítané:  387x

  Staršie tričká posuniem z levelu „na lepšie“ na nižší level, na všedné nosenie. Občas končia, pod svoju úroveň, ako prachovky. Ale niektoré šaty sa nedajú nosiť na doma.

Sú výnimočné a určené na zvláštnu príležitosť, jedinečné, nemôžem ich ani darovať. Predstava, ako sa v nich mocem po kuchyni ma rozveselí, ale príliš si tie šaty vážim, aby som ich takto urazila. Som síce kráľovná kuchyne, ale čo rozkážem, to aj urobím.

V ruke som požmolila látku šiat. Príjemný dotyk. Mala som ich oblečené len raz, keď sa ženil syn. Elegantné, sviatočné šaty na mimoriadnu príležitosť. Sú nadčasové, vyhodiť ich by bol hriech, ale nosiť ich nemám kde. Možno v peknú letnú nedeľu, by som si ich mohla obliecť. Možno žijem všedný život, tak ich nemám kde nosiť, pomyslela som si.

To bol mamin výraz: „tieto šaty si nechaj na lepšie“, tieto si daj na behačku. Tie na behačku som mala najradšej. Cítila som sa v nich voľne a slobodne. Mala som šaty do školy, oblečenie na doma a ešte šaty na nedeľu. Šaty na nedeľu by mi ani tak neprekážali, skôr ma otravovala činnosť na ktorú boli určené. Na prechádzku s rodičmi. Aj mama s otcom sa sviatočné obliekli. Na nich som pozorovala veľkú zmenu, ale páčila sa mi. Otec v klobúku a obleku bol akýsi iný, ako keď mal na sebe montérky. Zdalo sa mi, že aj mama v topánkach na vysokom podpätku inak chodí, ako keď má v kuchyni obuté papuče. Aj sa správali, mne sa zdalo, že inak. V lete, keď sme zašli na zmrzlinu, alebo na malinovku, tak sa mi veľmi páčilo, ako sme si takí pekní sedeli a nič nerobili. Sedela som spôsobne a tvárila sa ako veľká. Je to tak doteraz, nemusí byť ani nedeľa, ale ten príjemný pocit pohody sa objaví vždy, keď sa pekne oblečiem a idem na zmrzlinu, či na kávu.

Niekedy bol veľký rozdiel v tom, čo človek robil vo voľnom čase, cez týždeň a ako trávil nedeľu a podľa toho sa aj obliekal. Kto chodil do kostola, mal aj kostolné šaty. Môj starý otec žil na dedine, kde nebol ani kostol, ani krčma. V lete si obliekol bielu košeľu, na hlavu si dal čierny klobúk a išiel sa prejsť na pole. Ak už bolo pokosené, ľahol si na kopu sena, pozeral do neba, alebo si pospal. Stará mama prestrela na stôl nedeľný obrus, sadla si na priedomie a trkotala so susedkami. Na hlave mala nedeľnú šatku. Ten nedeľný obrus a sviatočné prestretý stôl, to dodržiavam aj ja. No dobre, nie vždy, ale dám aspoň pekné servítky.

Sobota, nedeľa, sviatok, piatok obliekame sa podľa toho čo robíme, ako trávime voľný čas a možno aj kde žijeme. My žijeme pod horami a tak voľný čas trávime väčšinou v prírode. Na každú aktivitu v prírode sa človek musí zaodieť, zaobuť, najmä na zimu. Mne už stačí len primerané obutie, na prechádzkovú turistiku a fotoaparát, prípadne paličky.

Taká mladá aktívna štvorčlenná rodina potrebuje toľko rároh, že sa im to bytu nepomestí. Možno oblečenie, ale„výstroj“, lyže zjazdové, bežecké, prilby lyžiarske, prilby na bicykel. 4 bicykle, ani keby bol byt nafukovací . Bolo obdobie, keď vnuk Miško chcel aj spať v prilbe a tvrdil, že ak by sa mu snívalo, že spadol, aby sa neudrel. Ešte šťastie, že si rodičia vedia šikovne posúvať športové potreby, tak ako deti rastú, s priateľmi. Aha, ešte som zabudla na korčule zimné aj letné kolieskové:)

Vo všedný deň sa chodí do práce, niekto musí aj v nedeľu, tak mu  je nedeľa tiež všedná.  Každé povolanie si vyžaduje špecifické oblečenie. Kominára rozoznám okamžite, ak je to hrdý kominár a chodí v kominárskom. Je jasné, že v práci by mal lekár vyzerať ako lekár a nosiť biely plášť, bankára poznať podľa solídneho obleku. Vojaka, policajta bez uniformy, kto by sa ho zľakol?! Alebo pilot v kraťasoch a tričku, to nie, aj letuška musí vyzerať pekne spoľahlivo. Niektoré političky klobúk dole, niektorým nepomôže ani klobúk na hlave. Montérky sú teraz také frajerské, že až a pristanú každému chlapovi, bez rozdielu veku, veru. Aj naša pani poštárka má peknú rovnošatu a radosť pozrieť ako si vykračuje po ulici.

Niektoré ženy sa „vedia niesť“ v hocičom, lebo šatom vdýchnu svoju dušu, pôvab, život. Občas sa to podarí aj modelkám, ale väčšina pôsobí na mňa ako zaujímavé chodiace vešiaky. Kvalita šiat nemusí byť totožná s kvalitou človeka. Šaty sú na povrchu, tak možno občas aj ja  súdim povrchne.

Ale to, čo má človek oblečené, často určuje aj jeho správanie. Nie, že by to v ňom nebolo, ale nemalo sa ako, alebo kde  prejaviť. No veď si spomeňte na Popolušku! Princovi sa zázračne otvorili oči,   hneď  ju chcel za ženu,  keď videl Popolušku na bále v plesových šatách a vyzerala ako princezná. Alebo, keď prišla Pretty Women do opery v náádhernej robé a ešte aj zaslzila /ináč aj ja vtedy zaslzím, keď sa pozerám na film/, tak mi netvrďte, že šaty v živote  nehrajú  žiadnu rolu! :)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Koronavírus na Slovensku: Z 2639 testovaných boli dvaja pozitívni

Nové prípady zachytili v Banskobystrickom kraji mimo karanténnych centier.

Stĺpček Zuzany Kepplovej

Odkaz Matovičovi: Nechoďte poľskou cestou

Mnohí volili Matoviča ako nástroj na zborenie Ficovho sveta.


Už ste čítali?