Detská Univerzita Komenského

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 16.7.2020 o 16:45 | Karma článku: 5,60 | Prečítané:  263x

  Hela, neviem či sa to smie, ale nerád by som vynechal prednášku, tak to zober za mňa, lebo ja som v dennom tábore a práve v stredu ideme vyrábať čokoládu, tak uznaj, že rozdvojiť sa nemôžem.

Je to on-line, nedá sa to stiahnuť, tak , čo povieš? Zvládneš to, opýtal sa deväťročný Tomáš, môj vnuk. Deväť rokov je najnižšia veková hranica účastníka DUK. „Zober“ aj starkého a choďte spolu na prednášku a robte si láskavo poznámky, lebo test budem vypĺňať ja a nemám sa potom od čoho odraziť. Máme si vziať aj desiatu a papuče?! Vtipné, zasmial sa Tomáš. Kľudne môžeš popritom odbehnúť do kuchyne, alebo piť kávu, ozaj, keď prídem na budúci týždeň, mohla by si urobiť perkelt a čerešňovú bublaninu. Dobre, dohodnuté.

Nič Ti netreba, len dávaj pozor, ak by Ti bolo niečo nejasné, tak vpravo hore na monitore , všimni si to, môžeš poslať otázku. Na konci prednášajúci odpovie. Ale k veci, lebo ja Ťa dobre poznám,Ty si schopná všetkého. Dúfam, že mi neurobíš hanbu, lebo ideš pod mojim menom! Trošku som sa urazila a povedala „Dobre, dohodnuté, starý otec, neboj sa“. Čo?! Všimol si si, že sme si vymenili role? Ja som teraz žiačka. Mhm, fakt a dôležito povedal, tak teda, nechal som Ti „postup“ ako sa prihlásiť a môžeš aj trošku skôr ako o jedenástej. Téma je aktuálna „Prečo by sme nemali koronavírus podceňovať“. Osobne pokladám za základ poznanie z minulých prednášok, že vírusy sa evolučne pohybujú na hranici medzi živým a neživým a bez hostiteľskej bunky neprežijú a na tom sa dá stavať celý výskum, vážne dodal. Tak šťastlivo! Ahoj.

O trištvrte na jedenásť som bola nachystaná, pripojená a zvedavá. Vedľa mňa sedel spolužiak „starký“. Pre istotu mal tri perá a zápisník, ja zastrúhanú ceruzku a papier.

Na úvod bola pesnička prečo, načo máme rozmýšľať. Preto, aby sme neboli v zajatí vlastnej hlúposti. Aby sme neboli ako bez hlavy, ale rozumní, ohľaduplní, chápali súvislosti. Aj som si to dala do poznámok, lebo sa mi tá myšlienka páčila.

Názov prednášky bol: “Prečo by sme nemali koronavírus podceňovať“. Prednášala RNDr. Tatiana Betáková, Dr.Sc, pracovníčka SAV.  Virtuálnym detským študentom prednášala, čo ma trošku prekvapilo, ale zároveň nadchlo ako dospelým, rovnocenným poslucháčom túžiacim po vedomostiach. Nikto deti nenútil, aby trávili čas štúdiom, iba ich vlastný záujem a preto  považujem takýto prístup za dôležitý. DUK nie je hra na školu, je to ozajstná škola, alebo vzor štúdia. Univerzitné prostredie, môže deti očariť rovnako ako atmosféra v divadle, v knižnici, v kine, na koncerte, alebo na športovisku.

Priznám sa, pre mňa bola prednáška náročná. Termíny boli odborné, nevedela som čo sa za nimi skrýva, ale súvislosti som chápala aj vďaka Tomášovej rade. Na deťoch ma prekvapuje všeličo, aj to, ako rýchlo chápu súvislosti, neboja sa povedať ako to vidia oni, „nerešpektujú“ zaužívané cesty a „pravdy“. Deti vo všeobecnosti, nemyslím si, že sú to mimoriadne nadané deti a ani nechodia do extra škôl, teda môj vnuk, nie. On - line vyučovane bolo bez poplatku.

Ak sa niekomu aj zdá, že v školstve sa nič nezmenilo, ja si to nemyslím. Je pravda, že som na základnú školu chodila v polovici minulého storočia. Zmenilo sa správanie učiteľov aj žiakov. O technológiách ani nehovorím. Z autoritatívneho neomylného učiteľa „Ruky za chrbát, ticho, povedal som, tak to tak je, by si deti teraz nič nerobili, ani ja nie. Deti veľmi rýchlo vycítia, kto je pre nich v škole autorita a kto nie, neobabreme ich:)

Možno preto im verím a budúcnosti sa neobávam. Budúcnosť je vaša, milé deti. Kde mi končíme vy začínate a to sa mi páči. Pekné prázdniny:)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Miroslav Kollár: Za ľudí zrejme ostane okrajová strana

Kollár prehral s Veronikou Remišovou.

Ako varili naše prastaré matky

Recepty a rady k stolu spred vyše sto rokov.


Už ste čítali?