September za humnami

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 23.9.2020 o 16:33 | Karma článku: 11,16 | Prečítané:  404x

Humno bolo staré.Jeho základy a časť steny tvorili pozliepané kamene, vyzbierané na poli. Bolo veľké ako menšia telocvičňa, aj keď je pravda, že v detstve sa mi zdali oveľa väčšie. Iba vráta sa mi zdali rovnako obrovské.  

Vrecia so švábkou boli pekne poukladané a zviazané špagátom. Zdalo sa mi, ako by sa mierne kývali. Popri stene stáli staré masívne skrine z poctivého dreva. Hybská stará mama ich volala šifoniere. Na stene visel presne taký istý obraz Ježiša kráčajúce cez pole, ako mala aj ona nad manželskou posteľou. Škoda ich, tých starých šifonierov aj tých starých čias, nikto o ne už nestojí,  zavadzajú.  Iba ja ich stále hľadám.

Sediaca žena na hokerlíku preberajúca švábku sa na mňa skúmavo pozrela, akoby mi čítala myšlienky.   Dobrý čas na švábku, suchý, dlho vydržia povedala som.Vyzerajú pekné. Asi ste ich ručne kopali, nie za traktorom. Usmiala sa.

Na druhej strane humna  bola zavesená hojda. Na chvíľu sa mi zdalo,  že  vidím seba, ako na nej sedím,  zakláňam  sa dozadu, tenké nohy vystrkujem dohora a vyspevujem si.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom

Dobré ráno

Dobré ráno: V Poľsku sú ľudia už týždeň v uliciach, zúri tam kultúrna vojna

Do protestov sa zapájajú desaťtisíce ľudí.

Fico žije v atmosfére strachu, jeho ľudia končia v putách

Šéf Smeru sa zastal viacerých zadržaných.


Už ste čítali?