Sen

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 7.10.2020 o 16:14 | Karma článku: 9,23 | Prečítané:  347x

Z hriankovača hlasno vyskočila hrianka, až ma myklo. Kanvica na čaj zahvízdala. Sa majú, aké sú pracovité a svieže, hneď z rána. Vyskakujú si a vypiskujú. Ja akurát tak vyzyvujem.

Chceš si pocesnakovať hrianku, opýtal sa ma muž. Daj, rúško absorbuje, povedala som. Zrazu sa ma opýtal a čo sa Ti snívalo? Možno aby reč nestála, alebo som sa mu nejako nevidela.

No to Ti bol taký čudný sen. Sny bývajú skoro vždy čudné, dodal . Tak hovor. Myslel, že nevidím, ako prevrátil oči k nebesiam, čo to bude za somarina. Poviem Ti, ale sa nesmej. To je vždy lepšie, ako by som mal plakať.

To bolo takto: Sedela som v električke, alebo to bol autobus, vieš ako je to vo sne, také nejasné, ale pocit jasný. Vedľa mňa sedel muž. S týmto chlapíkom, čo sedí vedľa mňa sa kdesi veziem , uvedomovala som si. V tom sne sa mi zdalo, že električku nikto neriadi. Kto ovláda naše cestovanie nevedno, ale akosi ma to len mierne znepokojovalo. Z okna električky bolo vidieť prázdne ulice. Nezasahuj mi do môjho sna, povedala som mužovi, keď sa nadýchol, že mi povie o čom bol ten sen .A tak som pokračovala.

Napriek všetkému, som bola rada, že sa vezieme spolu, mala som taký pocit.  Patrili sme k sebe, ale môj vzťah k nemu ,akože ináč, nejasný. Chvíľu sa mi zdalo, že je môj šéf, potom sa ukázalo, že ja som šéf. Potom zase, že som jeho mama, dokonca dcéra. Do tváre som mu nevidela.

Zrazu som zo zadu počula vlnu šuškania. Nie, čo by robil v električke, povedala staršia pani, ale mal by pribrať. Nie, to nie je on, povedala nežná blondýnka, ale vyzerá ako herec. Počula som chichot dvoch dievčeniec, celkom fešák. Nezdá sa, ale je to bojovník. Nemá ani ochranku. Tak všetci už vedia kto to je, aký je, čo by mal robiť, nemal robiť, iba ja nie, pomyslela som si. Podľa mňa je to obyčajný človek, čo ide z roboty do roboty. A možno chodí ráno aj na 6 a možno aj na nočné.

Muž sediaci pred nami sa k nám otočil a povedal: "Dobrý deň pán Matovič". Otočila som sa k chlapíkovi, čo sme zdieľali cestu a povedala: No toto, to ste Vy! Susedova tvár nadobudla jasnejšie kontúry. Idem z roboty povedal. Na krku mal na gumičke červený klaunský nos. Humor ešte nikoho nezabil na rozdiel od pravdy, povedal, akosi smutne. Bolo mi to sympatické. Oblek mu sedel, aj keď sa snažil vyzerať sviežo, cítila som, že je unavený. Oprite sa o mňa,  povedala som mu. Ďakujem, potrebujem vedieť, že mám oporu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom

Dobré ráno

Dobré ráno: V Poľsku zúri korona aj kultúrna vojna

Do protestov sa zapájajú desaťtisíce ľudí.

Fico žije v atmosfére strachu, jeho ľudia končia v putách

Šéf Smeru sa zastal viacerých zadržaných.


Už ste čítali?