Jeseň prilieta na šarkanoch. Aj moje spomienky prileteli na modrom šarkanovi. Radostne sa trepotali, leteli modrou oblohou bez času, ponad domy, hory, polia až pristali na lúke za našim domom.
Bežím popri mojom mladom otcovi s vetrom opreteky. Smejeme sa, netrpezlivo vykrikujem, daj, daj teraz ja chcem. Šarkan je obrovský. Urobili sme ho deň pred tým z modrého baliaceho papiera,ktorým sa obaľovali školské písanky, či šlabikár. Mal dlhánsky chvost z novinového papiera. Šarkan sa nádherne vznášal, trošku sa vo vetre chvel, chvost sa mu vlnil, šuchotal, krútil sa.
Letí, letí, všetko letí, šarkan letí ...
