Vyšla som hore cestou na kopec. Popoludňajšie slnko svietilo nízko nad obzorom. Obloha bola modrá, hory blízko na dosah ruky, doliny sa halili do jemného závoja hmly.
Vôňa zeme, vlhkých listov , cítim hríby, pomiešaná s maštaľným hnojom. Úroda pozbieraná, tiché polia. Zdalo sa mi, že počujem dupot koní.
Oproti kráčala žena so psom. Vyzerali spokojne unavení. Obidvaja krívali. Bolia nás kĺby povedala a pohladkala psa. Aj mňa, pomyslela som si. Niekedy som vybehla na Baranec raz-dva, dodala, teraz sa len mocem po chotári, ale zašli sme až do druhého chotára k Jablonke. Treba ešte využiť peknú, slnečnú jeseň, kým príde zima, prikývla som.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
