Fotografie sa vysypali zo škatule od topánok, aj z albumu. Padali jemne šušťavo a zdalo sa mi, že spomalene. Fotografie sa odlepili z malých rožkov a teraz vyzerali akoby sa stratili, premiešali sa v čase i v priestore.
Sú čierno biele a v skutočnosti to, čo je na fotografiách som nezažila. Životnosť toho okamihu je prítomná a zároveň už neexistuje.
Zastrčila som "kľúč" a hľadala svoje odložené okamihy. Uložené ako čo? Ako pekný okamih? Jar, leto, jeseň zima. Rok za krokom, krok za rokom. Najviac sa mi páčili tie, čo boli urobené len tak spak-ruky a sadli ako nečakané a prekvapivé zaucho.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
