reklama

Generácia 75+

To je moja generácia. Narodená tesne po vojne. Som stará ako mier. Dôchodcov, do tej skupiny patrím aj ja s mužom, ak neochoreli , paradoxne , pandémia sa pri troche šťastia, až tak veľmi nemusela  dotknúť, ako rodín s deťmi.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Do roboty nemusím, dôchodok mi chodí, nákupy minimalizujem. Noha mi už nerastie, aby som si nutne potrebovala kúpiť nové topánky. Je pravda, že vlasy mi podrástli úmerne k dĺžke trvania pandémie a zdá sa mi, že som podrástla aj do šírky. Napadlo ma, keď už spomínam miery, že som uštrikovala dvojmetrový šál a na stacionárnom bicykli zašla, nepreháňam až do Bratislavy.

Minulý rok som nazvala rokom globálnej samoty. Všetci sme boli na tom rovnako. Prekvapilo ma, že tí čo mali sklony k depresii a úzkosti, tak sa im akoby uľavilo, alebo aspoň o tom nehovoria, lebo stratili na výnimočnosti. Keď som si to uvedomila, tak aj mne odľahlo. Snažila som sa a snažím pozerať na covid ako na súčasť života, neprovokovať ho zbytočne, rešpektovať, nepanikáriť, informácie si vyberám.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Možno mám v živote šťastie, ako hovorila stryná Ola , „že som sa narodila v klobúčiku“. Niečo na tom bude, lebo aj mne sa tak zdá, že mám v živote šťastie. Na rodičov, na miesto, kde som sa narodila, dokonca aj načasovanie v živote mám fajn. Moje etapy idú pekne za sebou. V mladosti som bola mladá a teraz som stará, tak to má byť. Dokonca som sa aj dobre vydala. V živote sa treba vedieť rozhodnúť. Niekedy čas ukáže aké to bolo rozhodnutie dobré, či zlé, ale tak či tak, netreba ho už ľutovať.

Aj teraz záleží na mne ako sa rozhodnem. Prekáža mi, ja viem, že nemôžeme všetci rozmýšľať rovnako, ale ignorovanie základných opatrení, ktoré môže každý dodržiavať ma vie nahnevať a to som napísala veľmi mierne. Prišla som na to, že tí, čo sa tvária príliš smelo, tak tí sa v skutočnosti covidu boja najviac a takto to maskujú! Veru.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je pravda, že sme sa nezišli pri vianočnom stromčeku s rodinou, s vnukmi, ale kvôli tomu by som neplakala. Na Vianoce som objednala v Martinuse pekné knižky celej rodine. Vianočné ozdoby mám 20-40 ročné. Aj vianočný stromček sme si vypestovali v záhradke. Nie, že by mi deti a vnuci nechýbali, ale viac mi chýbala mama-svokra. Umrela v marci, mala 97 rokov. Prežili sme veľa spoločných Vianoc, a toto boli prvé bez nej. Vedela vyčarovať atmosféru i darčeky, ktoré vždy potešili. Teraz, keď už nie je s nami, tak mám zrazu pocit, že som ostarla o jednu generáciu. Veď je to pravda, som o level vyššie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Internet sa teraz ukázal naozaj v dobrom svetle, skvelý vynález. Vnuk Tomáš, štvrták ZŠ, chce byť učiteľom, tak mi posiela úlohy. Poctivo riešim príklady z matematiky a som v tom celkom dobrá. Mám jedničky. Veľmi to mám nahnuté z anglického jazyka, hrozí mi prepadnutie, ale vraj to nemám vzdávať, povedal môj pán učiteľ. Obráť sa na starkého, ten má jedničky, nech Ti pomôže.

Oprášila som starú gitaru, zatiaľ. Ale chystám sa, že budem na nej aj hrať, len nemôžem nájsť zošit, kde mám poznačené tie tri akordy, čo som vedela. Jeden deň bola v záhrade nádherná námraza na plote, vyzeralo to , ako keby si obliekol biely štrikovaný pulóver, jabĺčka na najvyšších konároch mali zase pekné biele čiapky. Pekné fotografie som urobila, lebo to bolo pekné:) Našla som literatúru o fotografovaní a tak študujem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nepýtam sa a vlastne nemám sa ani koho opýtať, lebo to nikto nevie, kedy skončí toto obdobie a tak ho považujem stabilné. Je to čudné, ale neustále čakanie na niečo je pre mňa horšie, ako prijať zlú realitu. A tak nečakám, ale viem že raz sa to na dobré obráti. Teraz som na rade a môžem sa dať zaočkovať.

Aj som tak urobila, bola som sa zaočkovať. Jasné aj s mužom. Boli sme objednaní na deň, hodinu. Presne sme vedeli kde a kade máme ísť, čo potrebujeme, rovnako ako to vedela aj celá nemocnica v Liptovskom Mikuláši. Od panej na vrátnici, kde môžeme zaparkovať, až po mladú doktorku so sestričkou. Cítila som sa v bezpečí a dôverovala som im, aj svojmu rozhodnutiu. Po očkovaní sme si chvíľu posedeli s našimi rovesníkmi, keby náhodou. Nikomu nič nebolo. Všetci sa mi zdali mladí, s chuťou do života, až mi to bolo čudné, lebo každý mal už 75+.

Helena Smihulova Laucikova

Helena Smihulova Laucikova

Bloger 
  • Počet článkov:  485
  •  | 
  • Páči sa:  293x

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu