Keď sme boli deti, to bola prváveta v škole po prázdninách. Na každej bolo vidieť, čo nám priniesolJežiško. Mne a sestre niekoľko rokov nosil galoše s kožušinkou, doktorých sa dávali papuče a ešte knižku. Pol triedy sme mali rovnakéa rovnako sme s nimi šuchtavo chodili. Synergicky efekt radosti saprejavil , povedala by som premúdrelo.
Dokonca aj v robote sme robili prieskum, ktorá má čonové oblečené od Ježiška. Obyčajne sme mali nové pulóvre. A ja aj knižku.Tak sa to u mňa zakódovalo, že aj toho roku mi Ježiško priniesol pulóvera knižku. Dostala som aj veľa iných darčekov. Tešila som sa rovnako akov tretej triede. Nič sa nezmenilo.
Je peknédávať dary, ale dostávať dary je rovnako pekné. Musia sa radovať aj ten čodáva, aj ten čo dostane. Veľa ľudí nevie prijať dar, je jedno aký. Skrátka dar.Ba niekedy si ani nevšimne, že nejaký dostal, hoci ho drží v rukách.Podstata daru mu unikla. Samozrejme, že darčeky veľa napovedajú ajo darcovi /teraz som na tenkom ľade/. Ale ak na nás myslí, už to je samo o sebe darček, aj keď si neprečítal dobre list, čochceme od Ježiška.
Nebudemklamať. Ja veľmi rada dostávam darčeky. Všetky, hocikedy a od každého. Ajsama od seba. Toto boli pekné Vianoce. Len mohlo byť trošku snehu. Taký snehovýdarček pre radosť detí, lyžiarov i prírody, nie pre starosť s odhadzovanímzo strechy a zaviatymi cestami. Lebo všetkého veľa škodí. Aj snehu ajdarčekov. Najlepšie je tak akurát.