Niekam cestovať

Autor: Helena Smihulova Laucikova | 5.6.2007 o 12:24 | Karma článku: 5,02 | Prečítané:  1212x

Cestovanie je premiestňovanie sa v priestore z jedného miesta na druhé. Najlepšie cestovanie je pre zábavu. Keď sa nemusíte ponáhľať. Zážitok je, keď človek ani presne nevie kam ide. Obzerá si čo chce. Netrápi sa kedy tam už bude a nemôže ho nič prekvapiť, lebo nemá žiadnu predstavu, ako tam bude. Dobré je aj cestovanie v čase.

V skutočnosti nezáleží ani na vzdialenosti, ktorú precestujete. Za najdobrodružnejšiu a najkrajšiu cestu doteraz považujem cestu k starej mame. Vzdialenosť asi šesťdesiat kilometrov. Trikrát presadať a ešte pešo. Cestujeme v čase a priestore, nie v prítomnosti.

Niekedy mali osobné vlaky drevené lavice a 2. a 3. triedu. My sme cestovali 3. triedou. Zaujímavé, že 1. trieda nebola a otec sa smial, keď som sa neustále vypytovala, kde teda je. V rýchliku. Ten náš vlak stál pri každej peknej vŕbe. Okná sa otvárali takým smiešnym remeňom. Neboli veľké, ale keby s nami necestoval otec, tak to okno nikdy neotvoríme, lebo s tým remeňom sa muselo tak zvláštne popoťahovať.

Sedieť pri okne vo vlaku bol obrovský zážitok. A cmúľať pri tom kyslý cukrík, vrchol blaha. Mama nám nedovolila vykláňať sa z okna, iba na stanici a ešte chvíľku potom, kým vlak nezrýchlil. Napadajú Ti sadze do oka! Otec, zavri už radšej to okno.

Nie ste hladné? Sme, dvojhlasne sme odpovedali so sestrou. Vo vlaku sme boli vždy hladné a smädné. Zaujímavé, toto mi ostalo doteraz. Aj spomienka , ako v Štrbe na stanici ponúkali ženy „zdraváá , čerstváá voda“ . Možno ju predávali, alebo len z dobroty, neviem. Na cestu vlakom sa bolo treba vždy poriadne pripraviť. Všeličo sa mohlo po ceste prihodiť. Chytili sme chleby s rezňom do ruky , odhrýzali si veľké kusy a prežúvali s očami upretými na ubiehajúci kraj za oknom vlaku. Aj čaj chcete? Mhm. Taký dobrý čaj som dávno nepila.

Stanice v malých mestečkách sa veľmi podobajú doteraz. Možno niekomu stanice nevoňajú, ale mne áno. Para z rušňa syčala, vôňa porozlievaného piva sa miešala s kadečím. Tajomné zvuky poklepkávania na kolesá vlaku . Železničiar v červenej čiapke kľučkuje na vozíku s batožinou. Príjemná nervozita a vzrušenie cestujúcich. Vítanie, odprevádzanie, pokrikovanie. Pokrčené šaty , polepené ruky a únava .

Všeličo sa v cestovaní zmenilo. Ale podstata ostala, aspoň pre mňa, rovnaká. Je jedno či cestujem autom, vlakom, alebo lietadlom. Teším sa, nechám sa prekvapovať, udivovať. Cítim vôňu dobrodružstva, reznutého ľahkým pocitom vlastnej odvahy , únavu a pokrčené šaty.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prokuratúra chystá oslabenie boja s extrémizmom, ktorý chcela vláda ako prioritu

Samostatné oddelenie špeciálnej prokuratúry má dnes päť ľudí.

Dobré ráno

Dobré ráno: Obvinili Fica, Kotlebu aj Mazureka. Teraz im hrozí zánik

Pripravuje sa reorganizácia prokuratúry.

Komentár Zuzany Kepplovej

Žilinka vykročil ľavou

Rozpustenie Honzovho úradu sa nezdá ako dobrý začiatok perestrojky na prokuratúre.


Už ste čítali?