Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

O dôležitosti pádov (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Helenka,...

...nemálo významov dá sa nájsť v tvojom texte - odkaze.
Je zaujímavé, že malé dieťa, učiace sa chodiť, spadne veľakrát, aj koleno si natlčie, dlaň poškrabe... Keď sa učíme bicyklovať sa, tak je tých pádov veľa.
Zaujímavé sú ľudské reflexy - ktokoľvek padá, vždy ihneď, v reflexe, naťahuje ruky vpred.
A potom tu máme pády celoživotné: kadečo sa nám nevydarí, pre kadečo nás ľudia odmietnu, vysmejú, ponížia - a vtedy ruky nenaťahujeme vpred, záchranu nehľadáme vonku, ale v sebe aj v pochopení od tých najbližších.
Najhoršie vari sú tie pády, keď človek niečo významné dosiahne, celospoločensky spraví - ale dostane sa mu len posmechu, výsmechu, závisti, škodoradosti, nepriazne. A "sto rokov" po smrti mu postavia sochu, pomenujú po ňom ulicu... Čo s takýmito "pádmi?"
A potom tu máme povestné pádové otázky.
A tiež je pozoruhodné slovné spojenie "pre každý pád," akoby sme ním dávali na vedomie, že nie s úspechom, ale s pádom počítame.
Helenka - nespadni!
Srdečne pozdravujem a dodám, že na dnešné stretnutie nepôjdeme.
 

 

Tvoje slová vo mne zarezonovali, ďakujem. Slovné spojenie "pre každý pád" ma udrelo, zaiskrilo mi v hlave, osvietilo:)
 
Hodnoť

 

Esteze si tam dopusala ten pisledny odstavec!
Pretoze som nesuhlasila s tym, co si napisala pred tym, ze chyby sa nedaju napravat.
Prave tie chyby a ubouzenia, ktorych sme sa dopustili voci svojim blizkym by sme mali napravat,.kym este zijeme a ziju....
A pridam este jednu otazku, ktora neodznela: jpises tam nieco v zmysle, ze napravat minulost sa neda. Naozaj? V poslednom case nad tym rozmyslam. Ak som miekomu odpustila a stalo ma to strasne vela sebazaprenia, az v tazkych chvilach si myslím ze som stratila seba, aleurobila som to preto, ze som si myslela, ze do buducnosti je to dobre rozhodnutie... je to zle? Niekedy si myslim, ze ano a niekedy, ze to bolo spravne....
A su noektore pady a chyby, ktore sa.fakt naptavit nedaju....
 

 

Chyba sa napraví už tým, podľa mňa, lebo mi to tak vyhovuje, že si ju uvedomím. Nezmažem ju tým, ale na tej chybe nestaviam svoj ďalší život, nežijem v omyle.
Ak sa dá, podobnej situácii sa vyhnem, nech by bola tá chyba pre mňa akokoľvek lákavá:) Niekto si tak zvykne na robenie chýb a pády, až si z toho urobí životný štýl. Žiť sa dá všelijako. Túto vetu neznášam, ale je pravdivá "môžme sa rozhodnúť".
Odpustiť druhému, to je ako odpustiť sebe, nič si tým nestratila, získala si.
Mýliť sa je ľudské:)
 
Hodnoť

 

Porozmýšľala som, či som najviac chýb spravila v mladosti. Asi ani nie. Alebo som si ich nejako vymazala z pamäti:-)
V mladosti som si vybudovala grunt, z ktorého žijem doteraz. Keby bol nekvalitný, zvalí ma, nevydržal by doteraz. Tak nejaké veľké životné chyby to neboli.
Chyby robím stále, celý život:-). Ani nie tak činmi ako slovami. Poviem niečo, čo som chcela povedať ináč, nemyslela som to tak, ale už je to von. Niekedy to vysvetlím, niekedy už nie je možnosť.
Najradšej sa učím z chýb druhých, ale nie je to celkom to pravé:-) Nedávno som rozmýšľala (len tak na chvíľu), či by som niečo v živote spravila ináč, či som niekedy spravila také radikálne chybné rozhodnutie, ktoré by som chcela opraviť. Normálne som na nič svetoborné neprišla. Uznávam, že to môže byť aj preto, že nie som k sebe dostatočne kritická:-) Patrím k ľuďom, ktorí sa naučili žiť sami so sebou, neprenasledujú ma výčitky svedomia. Keď niečo spravím zle, vynadám si a idem ďalej. A snažím sa to nezopakovať. Lenže moja spontánnosť a impulzívnosť toto moje snaženie niekedy predbehne:-)
 

 

Dobré základy sú na nezaplatenie, lebo naozaj neviem akoby sa dali opraviť, fakt asi len zbúrať a začať odznovu, čo "podlomilo" moju teóriu o nových začiatkoch:) Tak či tak, uvedomenie,si že chyba je v základoch je dobré odrazenie sa.
Ahoj
 
Hodnoť

Bez omylov niet napredovania...

avšak, za niektoré sa platí, žiaľ,doživotne...
Je to aj o hlase svedomia, ktorý sa len tak nenechá učičíkať.
Niektoré pády sa nestávajú náhle, v jednom okamihu, k nim sa ľudkovia dopracúvajú nebadane, možno hnaní dobrými úmyslami či túžbami.
Niekedy aj pod ťarchou slabého sebavedomia či slabej sebaúcty.
Jej základy by mali už v detstve vštepovať samotní rodičia. Ak v tomto zlyhávajú, tak v dospelosti takíto jedinci oveľa ľahšie dopadávajú a tie pády môžu zanechať na ich dušiach hlboké jazvy.

´ The parents have to learn that the child should not be insulted, humiliated, condemned. If you want to help him, love him more. Appreciate what is good in him rather than emphasizing what is bad. Talk about his goodness. Let the whole neighborhood know how nice and beautiful a boy he is. You may be able to shift his energy from the bad side to the good side, from the dark side to the lighted side, because you will make him aware that this is the way to get respect, this is the way to be honored. And you will prevent him from doing anything that makes him fall down in people's eyes. ´

Rajneesh

- https://www.youtube.com/watch?...
 

 

Človek potrebuje rovnováhu, aby nepadal:) Príliš veľa je rovnaký problém, ako príliš málo.
Ďakujem Ti za Tvoju vnímavosť a naladenie. Dala som si text do prekladača. Skvelý text, spev, pôsobivé, hlboké ako ponorenie do čistých vôd poznania.
Srdečne Ťa pozdravujem:)
 
Hodnoť

 

Helenka, krasne zamyslenie.
Aby sme "nepadali", museli by sme byt dokonali anjeli, ktori neustale vzhliadaju k Vsemohucemu Bohu a ospevuju jeho lasku a dobrotivost.
Ale kedze sme len nepatrni pozemski cervici, pachtiaci sa v prachu Zivota, zakonite robime chyby a padame.
Podla mna (mam to mnohokrat odskusane a u mna to funguje) plati to zname - nie je hanba padnut. Hanba je padnut a nevstat.
Ak si nase zakopnutia a pady odniesli aj nevinni ludia v nasej blizkosti, je bezpodmienecne nutne ospravedlnit sa im. Aspon ja to tak citim.
Uz som vsak nieraz zazila, ze ocakavali odo mna ospravedlnenie ludia, ktori ma "nemusia"; zeny, ktore bezdovodne na mna ziarlili; ludia, ktori na mna pozerali "cez prsty" len pre moj odlisny nazor na problem; ludia, ktori mi zo zavisti kladli rozne polena pod nohy.
Tam mam odskusane (a opat mi to funguje) - totalna ignoracia a nezaujem.
Netvrdim vsak, ze je to "univerzalny liek".

Helenka, prajem Vam krasne leto na Liptov. :)
 

 

To je také zložité, že až. Pred ospravedlnením je jedna fáza a to je pochopenie. A už sa mi stalo, ak som pochopila,prečo niekto tak koná, alebo prečo ja tak konám, tak už nebolo čo ospravedlňovať. A to som bola na jednej strane a raz na druhej. Ale je pravda, že si to vyžaduje, aby boli obidvaja schopní pochopiť to.
To je ale veta!:)))
 


Najčítanejšie


  1. Michael Achberger: Väčšina z nás ho má nedostatok. Takto to môžte zmeniť: magnézium 6 694
  2. Zuzana Pelaez: „Národ holubičí“? Pre cudzincov sme skôr „Národ kyslých uhoriek”. 4 238
  3. Oliver Andrejčák: Stále len rozpráva, rozpráva, rozpráva... 2 678
  4. Marek Strapko: Upratovačka z kúpaliska - je tu hlavne kvôli tebe! 2 370
  5. Július Kovács: Majského, Baštrnákove a Kočnerove deti si užívajú miliónové ukradnuté majetky. Výsmech. 1 803
  6. Dominik Parajka: Prečo je tak obľúbené? Test Suzuki Vitara 1.6 DDiS 1 695
  7. Blanka Ulaherová: Z jaké čeho, z jaké čeho, čí co? 1 206
  8. Rudolf Pado: Dorúbaný Liptov posvätený štátom i políciou 1 097
  9. Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ : Sú profilové fotografie na sociálnych sieťach nebezpečné? 1 051
  10. Elena Antalová: Kedy začnete v parlamente aj s prevýchovou mužov, pani Záborská? 933

Rebríčky článkov


  1. Štefan Vidlár: Hlasu hlas
  2. Miriam Studeničová: Nešťastie s názvom meditácia
  3. Lukáš Baloga: Vezmú po voľbách do rúk „svet“ demokrati?
  4. Július Kovács: Boris s háremom
  5. Gabo Németh: Modlitba za noc, ktorá rozpráva
  6. Ivan Čarnogurský: SKÚSENOSŤ Z COVIDU 19
  7. Vladimír Hatara: Korona? Začína sa to pomaly podobať koprivke či akné...
  8. Július Kovács: Majského, Baštrnákove a Kočnerove deti si užívajú miliónové ukradnuté majetky. Výsmech.
  9. Štefan Vidlár: Korona chiméra
  10. Július Kovács: Hödör


Už ste čítali?