Helena Smihulova Laucikova
jabloňové
Moje obľúbené farby sú zemité. Jediné ružové tóny, ktoré ma vedia očariť, patria jabloňovým kvetom. Nadýchané ľahké sukienky lupeňov v kombinácii so sviežimi zelenými listami urobia z jablone obrovskú kyticu.
Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
Moje obľúbené farby sú zemité. Jediné ružové tóny, ktoré ma vedia očariť, patria jabloňovým kvetom. Nadýchané ľahké sukienky lupeňov v kombinácii so sviežimi zelenými listami urobia z jablone obrovskú kyticu.
Často sa zdá, že stavím na nesprávneho koňa. Je pravda, že ma to nič nestojí, keď prehrá. Ale som veľmi šťastná a hrdá, keď ostatných prekvapí a zvíťazí . Len o trochu menej, ako by som vyhrala sama. Chce sa mi zakričať: “Ja som to vedela, hovorila som vám“. Mám dobrý nos. V poviedkach a zamysleniach Laca Remeňa som „zaňuchala“ niečo, čo má cenu. Skôr ako ho ocenila odborná porota súťaže „poviedka 2008“ .
Drevo je živý materiál. Keď som bola dieťa, tak tuho som zvierala v ruke varešku, až som cítila svoj pulz a myslela som si, že aj drevenej vareške bije srdce.
Spôsob osvetlenia predmetu v obraze. Hra so svetlom, vytváranie ilúzie, atmosféry.
Presýpanie času z bodu A do bodu B v časopriestore presýpacích hodín. Definíciu času nepoznám, ani si s tým nelámem hlavu.
Oranžová je horúca farba. Pomaranč je osviežujúci. Svetlý kubánsky aj červený kalifornský. Odtiene sú rôzne. Sadaj slnko, sadaj, za vysokú horu, keď nebudeš sadať stiahnem Ťa za nohu. Oblaky sú oranžové. Mám fatamorgánu. Možno mám úpal:)
Taký drobný malý kvietok. Stratila som ho na lúke. Odhŕňala som trávu, pozerala som sa, div som si oči nevyočila. V zelenej tráve sa skrývalo všeličo. Našla som veľa skutočných drobnosti majstrov. Nežné, nenápadné originály môjho šperku.
Na fotografiách vidno občas pod povrch, podstatu. Najmä z portrétov. Nikto sa mi nechce dať fotografovať. Tak som si našla jednu starú modelku, stoličku. Sedela v záhrade pod veľkou jabloňou, v tieni konárov .Na prvý pohľad šedivá a maličká. Bola pokojná a trpezlivá. Nič predo mnou netajila. Odkryla nánosy svojho života.
Obloha nad horami bola tmavá, skoro čierna. Mrmlala, hundrala, hromžila. Niekedy si prisvietila bleskom. Biele vankúše jej boli malé, prehadzovala ich z vŕška do doliny.
Aká je to orgovánová farba? Odpovedám celou vetou: Orgovánová farba je farba orgovánu:) Orgovánová farba úradne neexistuje. Nevadí, každý si môže predstaviť svoju orgovánovú farbu. Bledo fialovú, do ružova, do bledo modra, tmavo fialovú aj bielu . Práve teraz bývam na orgovánovej ulici, v orgovánovom dome. Aj uteráky mám orgovánovej farby, všetky odtiene. Som orgovánová.
Posielam vám pohľadnice z liptovských podhorských lúk a pasienkov. Čisté zelené tóny ticha. Priestor a harmóniu. Kryštálový nápoj voňavého vzduchu ochutený studeným snehom hôr a ozdobený kvetmi bielej trnky. Spev škovránka a vzdialený cengot pasúcich sa ovečiek malého princa.
Voda v horskej rieke je čarodejnica. Dobrá aj zlá. Vie meniť tvar, farbu. Krútiť sa v divom tanci i jemne podržať kvet nad hladinou. Nežne šumieť, žblnkať , aj revať ako šialená.
Niekde si nechala svietiť svetlo. Ja? A kto iný. Pozri sa sám. To svetlo je zadarmo a keby zhaslo, tak amen - tma.
Letný čas, zimný čas. Zem sa stále krúti rovnako , čo máme prekrúcať jej hodiny. Len, aby sa nenaštvala, tá zelená guľa.
Šibnutá šibačka šibe snehom, slintá šalátom a šunkou, šľahačkou, šťastím. Slnko nespi! Šomrem si s mokrými vlasmi pri okne.
Voda si žije svojim životom. Nájde si svoje neuveriteľné cestičky, prepchá sa všade. Nebojí sa prekážok. Mení formu, tvar. Podlezie, obíde, prská, studená, kľudná, životodarná aj ničivá.
Kryštálové sklo, ľad, voda, vzduch. Zamiešať. Kryštálové videnie.
Batohy a ruksaky sme nahádzali do kufra auta. Konečne sedím. Môžeme ísť? Aj som chcela odpovedať, ale ani hlások som nevydala. Možno, že som už spala. V Štrbe sa mi začalo snívať, že fotografujem. Ešte aj vo sne som počula: „to sú nápady“. Ale sen je sen, nik mi v ňom nebude rozkazovať. A tak som fotila a fotila. Občas som aj zakričala „brzdi, myslím aj nezavadzaj!“
Prelínajú sa farby, tvary, vône. Aj ročné obdobia. Niekedy ťažko rozpoznať kedy končí zima a začína jar. Predjarie, to je prelínanie jari do zimy. Na Liptove znamená prísľub jari, občas naozaj len sľub. Na končiaroch biela, v doline zelená. Studená voda vrie s ľadom . Posledné stopy lyží, alebo prvé stopy trávy. Pekné sľuby jari, len aby ich dodržala.
Zrazu. Nezapadlo, ale spadlo. Krásna žltá guľa nad horami, otočím sa a už je nebolo. Spadla za hory, ako ustatý človek do postele. Zívlo a poslalo ešte pár lúčov na rozlúčku. Dobrú noc, veď aj zajtra vyjdem.