Helena Smihulova Laucikova
Pupok mesta
Mesto, ktoré nemá námestie je ako človek bez pupka. Niečo mu chýba, alebo akoby malo slabý pulz. Centrum má mať kostol, krčmu,úrad, aj fontánu, zeleň, lavičky a hlavne ľudí.Domácich aj turistov.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som bojazlivá smelá žena Zoznam autorových rubrík: ružový a modrý svet, tretie oko - fotografie, Dvere do minulosti, psie rozprávky, politika z kuchyne, Magdine puzzle, čítala som, Súkromné, Nezaradené, Moji rodáci
reklama
tretie oko - fotografie
Helena Smihulova Laucikova
Maľované vodou
Za siedmymi horami, za siedmymi dolami, kde sa voda sype a piesok leje, tečie horská rieka.Voda vie rozprávkovo čarovať. Vie byť dobrá aj zlá. Mení farbu, tvar, je krásna, divoká, nežná, spievajúca, revúca, nebezpečná aj pokojná.
Helena Smihulova Laucikova
Obzretie
Starká, Ty si taká stará ako vojna, opýtal sa ma malý vnuk? Nie, ja som stará ako mier, zasmiala som sa. Narodili sme sa v jeden rok, v roku 1945.
Helena Smihulova Laucikova
Pohľadnice spod Kriváňa
Kriváň sa približoval, za každou zákrutou rástol a rástol až sa nezmestil do fotoaparátu, nemala som kde cúvnuť, tak som z neho odfikla:) Pohľad z mosta do prosta. Rieka tečie, rečie. Kriváň, kameň, amen.
Helena Smihulova Laucikova
Zimný pozdrav
Zimná pošta. Hádam už aj stačilo, nesyp už viac, pomyslela som si, keď som odhŕňala sneh z pred domu.Schránka na listy mala peknú bielu čiapku.Slnko v pomaranči. Studená perina. Mara je zmrznutá, ale pekná.Stopy. Dni sa predlžujú.
reklama
Helena Smihulova Laucikova
Pele-mele
Pomiešala som jablká, hrušky, kvapky dažďa, listy, konáre, motýľe. Pridala jesenné farby, vône a zaliala slnkom. V sychravých dňoch budem hrýzť slnko v jablkách.
Helena Smihulova Laucikova
Popri ceste
Sedela pri ceste. Bolo za päť minút jeseň. Obzerala sa za slnečnými dňami ako niekto, kto je spokojný so svojou robotou.
Helena Smihulova Laucikova
Smäd po živote
Pod mostom stál chlapec v modrom tričku a hádzal skalky do vody. Aj bicykel mal modrý. Chvíľu som si myslela, že to je bicykel môjho detstva.
Helena Smihulova Laucikova
čerešňové
Susedia, z domu od naproti, odchádzali na dovolenku. Mávali nám a kričali „oberáte, oberáte“? Oberáme, oberáme,smiali sme a mávali im z rebríka. Po týždni sa vrátili a my sme ešte stále oberali čerešne.
Helena Smihulova Laucikova
Za dedinou
Ak je dedina na kopci, obyčajne tam fúka. Veterná Poruba má priliehavý názov. Výhľady na veniec liptovských hôr , prechádzka po poli, pocit voľnosti. Rada tam chodím v každom ročnom období.
reklama
Helena Smihulova Laucikova
Každý rok zakvitnú
Vietor hodil do okna hrsť lupienkov z kvetov čerešne. Otvorila som okno. Jarný vzduch sa rozlial po kuchyni a zmiešal sa s vôňou pŕhľavy. Pijem čaj. Mala by som ju nasušiť, pomyslela som si.
Helena Smihulova Laucikova
Zimný podvečer
Podvečer pod horami. V zime chodí slnko veľmi skoro spávať. Pred spaním si zapne na chvíľu lampu, ale dlho nesvieti. Za pár minúť spadne za hory, akoby uťal.
Helena Smihulova Laucikova
Deň ako namaľovaný
Obloha bola vymaľovaná ako modrými pastelkami. Všetkými tónmi modrej. Niektorý tón bol veľmi tichý, ale vysoký a niektorý sýty a hlboký.
Helena Smihulova Laucikova
S októbrom na plese
V októbri sa nechodí na ples, ale Štrbské pleso má celoročnú sezónu. Nezvyčajne málo ľudí, rovnako naladených, nikde sa nenáhliacich. Ticho a pokoj, teplá, príjemná atmosféra s ustálenou slnečnou náladou
Helena Smihulova Laucikova
September
Nefotografuj ma, povedal mi September. Prečo, veď si pekný, mne sa páčiš, povedala som. Nie som ani mladý, ani starý, zamrmlal. Netáraj, pomyslela som si a odohnala dotieravú včelu. Pozri sa ako ťa obletujú . Si zrelý.
reklama
Helena Smihulova Laucikova
Rieka
Nejdem proti prúdu, nehľadám prameň, nejdem po prúde, nehľadám more. Môj tieň si namáča nohy vo vode ako čajka. Som rybou, som skala vyhladená časom rieky, som jazdkyňa na koni. Splývam s riekou .
Helena Smihulova Laucikova
Keď zakvitnú lúky
Mám rada ten čas, keď zakvitnú lúky. Dni sú dlhé a noci krátke, ako kvetované šaty dievčat v lete. V rovnakej prírodnej scenérii sa mi objavujú dávne obrazy.
Helena Smihulova Laucikova
Miestami spŕchlo
Májový dážď je príjemný a pekný ako májová láska a zdravý ako májová bryndza.Poeticky, nežne mi zaklopkal na okno, poď von, poumýval som vzduch od peľu, osviežil zelené farby v záhradke, napojil kvietky
Helena Smihulova Laucikova
Mrazisko a zimuška
Vonku bola taká zima, že aj fotografie vo foťáku zamrzli a keď som prišla domov a otvorila chladničku, tak sa mi zdalo, že je v nej teplo.
Helena Smihulova Laucikova
Rok v divočine
Prišla som neskoro, počkala som za dverami, kým dohovorí príjemný mužský hlas: „Stál som na lesnej čistinke, nerobil žiadne pohyby, skoro som nedýchal. Oproti mne stálo malé šteňa a pozorovalo ma.
